Autor: Mgr. Eduard Laincz
Zdravotníctvo v okrese Stará Ľubovňa bolo po roku 1945 sústredené v dvoch mestách: v Starej Ľubovni a v Podolínci. V Starej Ľubovni pôsobila iba obvodná lekárka MUDr. Šarlota Grünwaldová a v Podolínci bol tiež iba jeden lekár MUDr. Ján Rajec. V Starej Ľubovni neskôr pribudli ďalší dvaja lekári – MUDr. J. Hrnčírik a MUDr. J. Moščovič. Ich pracovné povinnosti však boli veľmi veľké, preto sa často stávalo, že pre vyčerpanosť bol v službe iba jeden lekár. Okres bol bez nemocnice a nemocničné ošetrenie poskytovali najbližšie nemocnice v Kežmarku, Spišskej Sobote, Levoči alebo v Prešove. Na prevezenie chorých však okres nemal k dispozícii ani jedno sanitné auto. K l. januáru l947 okrem uvedených troch lekárov v celom okrese pôsobil iba jeden zubný technik, 20 pôrodných asistentiek, z ktorých l0 bolo diplomovaných, a 3 lekárnici. Po odchode MUDr. Moščoviča nastúpil do služby MUDr. Tibor Bednarčík.
Prvé sanitné vozidlo na prevoz a návštevu pacientov bolo do Starej Ľubovne dodané v novembri 1947. Šoférom toho vozidla sa stal Pavol Lukáč, ktorý bol začlenený do Československého Červeného kríža (ČSČK). Išlo o osobné auto značky Škoda 1101, za ktoré ONV zaplatilo 109 000 Kčs. Do konca roka najazdilo 963 km a za ten čas z nemocnice a do nej odviezlo 13 ľudí.
Systém zdravotníctva sa po oslobodení podstatne zmenil. Základy jeho prebudovania boli položené v Košickom vládnom programe, avšak k zmene systému zdravotníctva došlo až po februári 1948, keď bolo zákonom zjednotené národné poistenie a zároveň boli znárodnené všetky liečebné a ošetrovacie ústavy, ako aj výroba a distribúcia liekov.
V Starej Ľubovni bol l. januára l948 rozhodnutím Povereníctva zdravotníctva zriadený Ústav národného zdravia. Prvým riaditeľom sa stal MUDr. J. Hrnčírik a správcom Eduard Haas. Organizačné zjednotenie zdravotníctva sa uskutočnilo na základe uznesenia vlády z 3. júla l951. Zdravotná služba v okrese bola zreorganizovaná a l. decembra l951 začal činnosť Okresný ústav národného zdravia v Starej Ľubovni. Umiestnený bol v budove č. 5 na Popradskej ulici, ktorá bola v roku 1952 odkúpená od súkromného vlastníka a adaptovaná pre účely zdravotníctva. Ambulantné služby poskytovali obyvateľom okresu v dvoch zdravotných strediskách (v Podolínci a Starej Ľubovni). Pre väčšiu starostlivosť o občanov bolo v roku 1949 pridelené ďalšie sanitné vozidlo, ktoré mal na starosti šofér Július Krajger, a potom v roku 1950 dodala Štátna poisťovňa tretie sanitné vozidlo, ktoré obsluhoval vodič Štefan Kocún. V zdravotnom stredisku v Starej Ľubovni boli v činnosti dve lekárske ambulancie a v Podolínci ambulantnú starostlivosť poskytoval jeden lekár. Zubné oddelenie v Starej Ľubovni bolo dočasne obsadené iba pomocným personálom, bez kvalifikovaného zubného lekára a stomatologické služby poskytoval iba dentista Ján Lang z Hniezdneho, ktorý dochádzal do okresného sídla každý deň popoludní. Preťaženosť lekárov bola v tej dobe veľmi veľká a na jedného lekára v roku 1950 pripadalo 7437 obyvateľov. Zmena tohto stavu a zlepšenie lekárskej starostlivosti nastali príchodom ďalších lekárov do okresu. Koncom roku 1953 v okrese poskytovali ambulantné služby 7 lekári, z nich jeden v Liečebnom ústave ROH vo Vyšných Ružbachoch. V roku 1959 v OÚNZ pracovalo už l6 lekárov a vzrástol aj počet zdravotníckeho personálu. Kým v roku 1949 bolo v celom Staroľubovnianskom okrese iba 5 stredných zdravotníckych pracovníkov, v roku 1957 v zdravotníckych zariadeniach pracovalo už 34 pracovníkov tejto kategórie. K zlepšeniu lekárskej starostlivosti prispelo aj rozšírenie vozového parku OÚNZ. V roku 1960 mal k dispozícii už 9 sanitných áut. Zdravotný stav obyvateľstva okresu v povojnovom období bol nepriaznivý a v plnej šírke sa prejavili dôsledky predchádzajúceho vývoja. Nedostatok potravín a podvýživa ľudí boli príčinou rôznych chorôb. Napríklad v obci Mníšek nad Popradom, v Pilhove a Kolačkove bolo obyvateľstvo postihnuté týfusovou epidémiou.
Zlé hygienicko-sociálne podmienky a nedostatočná zdravotnícka starostlivosť sa odrazili najmä vo vysokej detskej úmrtnosti. V roku 1946 zo 645 živo narodených detí zomrelo 115 do jedného roka. V samotnej Starej Ľubovni zomrelo 17 zo 44 narodených detí. V správe o zdravotníctve v okrese v roku 1951 sa uvádza, že „zdravotný stav obyvateľstva je biedny a je len málo podobných okresov na Slovensku“. Medzi obyvateľstvom bola značne rozšírená tuberkulóza, najmä v obciach Hniezdne, Nová Ľubovňa, Mníšek nad Popradom a Údol. Lekári a ostatní zdravotní pracovníci vykonali pre zdravie obyvateľov okresu nesmierne veľa. Nielenže pracovali v sťažených podmienkach, ale museli prekonávať nemálo prežitkov v myslení a konaní ľudí. Prvú špecializovanú pediatrickú starostlivosť v okrese poskytovala od roku 1953 MUDr. A. Šimková so sestrami A. Kováčovou, M. Leščinskou a K. Kafkovou. Výsledkom zvýšenej starostlivosti o zdravie obyvateľov bol rapídny pokles detskej úmrtnosti. Dokumentuje to aj skutočnosť, že v roku 1956 zo 757 narodených detí zomrelo iba 37 detí do jedného roka. Roku 1953 dochádza k reorganizácii zdravotného systému zavedením zdravotných obvodov, ktorých sídlami sa stali: Malý Lipník, Plavnica, Nová Ľubovňa, Kamienka, Podolínec, Stará Ľubovňa a Stará Ľubovňa – vidiek. Zo siedmich zdravotných obvodov boli lekármi obsadené štyri. Obvodné ordinácie okrem obvodu Podolínec boli umiestnené v budove OÚNZ v Starej Ľubovni. Neskôr v súlade s potrebami okresu bol obvod Kamienka a Stará Ľubovňa – vidiek zrušený a zriadený obvod Hniezdne a Mníšek nad Popradom. Ďalší rozvoj zdravotníctva v okrese a zlepšovanie zdravotníckej starostlivosti nevyhnutne vyžadovali výstavbu nového zdravotného strediska v Starej Ľubovni – polikliniky.
S prípravnými prácami sa začalo už v roku l953. Okresný ústav národného zdravia v Starej Ľubovni poskytol Stavoprojektu Prešov všetky podklady na vypracovanie úvodného projektu stavby, ktorá však do investičného plánu na najbližšie obdobie nebola zaradená. Až po rokovaniach zástupcov Krajského národného výboru a Stavoprojektu Prešov na Povereníctve zdravotníctva v Bratislave bola výstavba ambulantnej časti zaradená do plánu na rok 1954. Povereníctvo zdravotníctva projekt schválilo 16. októbra 1953. Celkový rozpočet stavby bol stanovený na 20 miliónov korún. S výstavbou, ktorá bola rozvrhnutá na obdobie piatich rokov, sa začalo v októbri 1955.
V rokoch 1956 – 1958 prebiehala výstavba ambulantnej časti a od roku 1959 výstavba lôžkovej časti. V lôžkovej časti sa počítalo so štyrmi oddeleniami: interným, chirurgickým, detským (s kapacitou 50 postelí pre každé oddelenie) a gynekologicko-pôrodníckym s 38 posteľami. Celkový náklad na stavbu ambulantnej časti činil 4 200 000 Kčs. Kolaudácia stavby sa uskutočnila 12. novembra 1958. Novostavba sa však nemohla uviesť do prevádzky, lebo nebola zapojená na elektrickú sieť a nemohla sa dokončiť montáž strojného zariadenia a röntgenových prístrojov. Práce na ambulantnej časti boli ukončené až začiatkom roka 1959 a prevádzka v novej budove OÚNZ sa začala vo februári 1959. Dňa 1. júla 1959 bolo v novopostavenej budove OÚNZ zriadené detské oddelenie s 21 lôžkami pod vedením MUDr. A. Šalatu.
V roku 1955 sa začalo s adaptáciou budovy kultúrneho domu v Kamienke pre zriadenie pôrodnice. Povereníctvo zdravotníctva na vytvorenie zdravotného strediska poskytlo 6 miliónov Kčs. Zriadenie pôrodnice vyžadovalo dôkladnú adaptáciu priestorov kultúrneho domu, ktorá bola sťažená tým, že obec nebola elektrifikovaná. Adaptačné práce boli ukončené v roku 1956 a prevádzka začala 27. decembra 1956. V čase otvorenia mala 16 postelí, ale po vysťahovaní obchodných prevádzok z ďalších miestností bola rozšírená na 23 postelí. V pôrodnici pracovali iba dvaja lekári. Primárom pôrodnice bol MUDr. A. Rusev. Pôrodnica nemala vlastné sanitné auto a dovoz pacientov zabezpečovali sanitné autá OÚNZ v Starej Ľubovni. I napriek uvedeným ťažkostiam sa zriadením gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia výrazne zlepšila starostlivosť na tomto úseku, lebo práve v tejto oblasti sa markantne prejavilo neblahé dedičstvo v starostlivosti o zdravie žien, ako to uvádza vo svojej správe prednosta oddelenia: „Naozaj nevidel som v žiadnom inom okrese toľko zanedbaných žien po stránke ženskej chorobnosti, zápalov a pôrodnej pomoci“. Po dvoch rokoch sa stal primárom pôrodnice MUDr. Z. Markovič. Po ukončení výstavby nemocnice v Starej Ľubovni a jej odovzdaní do užívania v roku 1964 v jednej jej časti bolo zriadené aj gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, pôrodnica v Kamienke bola postupne zrušená.
V roku 1958 sa ambulantná starostlivosť zreorganizovala a prešla na poliklinický systém, ktorého podstata spočívala v tom, že sa vybudovala ústredná kartotéka a jednotlivé odborné praktické služby sa preniesli na polikliniku. Poliklinika v Starej Ľubovni začala svoju činnosť v roku 1959. Podstatné zmeny nastali aj v oblasti poradenskej a zdravotnej prevencie. Pokles dojčenskej úmrtnosti je najlepším dôkazom dobrej činnosti detských poradní v okrese.
V preventívnej starostlivosti zohrala hlavnú úlohu Okresná hygienická a epidemiologická stanica (OHES) v Starej Ľubovni, ktorá bola zriadená v 3. štvrťroku 1953. Prvým lekárom v tomto zariadení bol MUDr. A. Sedláček a asistentami hygienickej služby M. Zentko, M. Arendač a J. Paňková. Jej činnosť bola zameraná na boj proti infekčným chorobám, epidémiám, na hygienu, výživu a preventívne prehliadky objektov. Hygienické pomery v okrese v tom období vyžadovali zvyšovanie úsilia najmä v prevencii. OHES začala svoju činnosť s jedným okresným hygienikom, dvomi sanitárnymi pracovníkmi a jedným vodičom – dezinfektorom, ktorým sa stal Michal Aftanas. Činnosť OHES však sťažovalo to, že nemala vlastné laboratórium.
Pre nedostatok lôžkových miest v okrese sa pristúpilo k stavbe nemocnice v Starej Ľubovni. Výstavbu nemocnice, s ktorou sa začalo 5. júna 1960, uskutočňovali Pozemné stavby Prešov pod vedením Ing. Cyrila Svrčka. Budova nemocnice mala byť odovzdaná do užívania v roku 1963, avšak pre problémy s vodou a nedodaním niektorých zariadení sa výstavba predĺžila. Nakoniec stavba bola dokončená v septembri 1964. Technologickú časť vybavenia nemocnice dodala Chirana n. p. Praha. Budova nemocnice mala celkovú kapacitu 199 lôžok, ktoré boli rozdelené do 4 základných oddelení: interné (62 lôžok), chirurgické (53 lôžok), detské (40 lôžok) a gynekologicko-pôrodnícke (44 lôžok) oddelenie. Tesne po otvorení nemocnica mala 173 zamestnancov.
V nasledujúcom období, najmä po znovuobnovení okresu v roku 1968, dochádza k ďalšiemu skvalitňovaniu zdravotníckych služieb pre obyvateľstvo výstavbou nových obvodných zdravotníckych stredísk s potrebným lekárskym a zdravotníckym personálom v Ľubotíne, Malom Lipníku, Plavči, Podolínci, rozšírením odborných ambulantných služieb, pediatrickej a stomatologickej starostlivosti, využívaním modernej techniky pri vyšetrovaní a liečbe pacientov. Bolo zriadených aj viacero závodných ambulancií. Najprv v roku 1975 v podniku Skrutkáreň Stará Ľubovňa pre všetky podniky v okrese a neskôr v roku 1978 v Okresnom stavebnom podniku, v roku 1982 v Závodoch 1. mája, Jednoty a pri ČSAO. Okrem toho vznikla dorastová ambulancia pri internáte Osobitného učňovského učilišťa a ambulantná služba sa rozšírila aj na sídlisko Západ do Domu pre dôchodcov.
K ďalšiemu rozvoju došlo aj na poliklinike, kde v rokoch 1972-1978 vznikli tieto ambulancie a odborné pracoviská: očná, ortopedická, otorinolaryngologická, kožná, neurologická a psychiatrická. V roku 1977 pribudlo aj oddelenie klinickej onkológie. Na poliklinike boli zriadené viaceré poradne: poradňa bezpečnosti cestnej premávky, poradňa pre diabetikov a poruchy tráviaceho ústrojenstva, protialkoholická, kardiologická a nefrologická. V roku 1978 bola pre Hygienickú stanicu odovzdaná do užívania nová budova v hodnote 2 mil. Kčs. Vďaka týmto novým priestorom pribudli moderne vybavené pracoviská mikrobiológie a chemické laboratórium.
V roku 1983 bolo na stanici zamestnaných 36 odborných a 6 technických pracovníkov. V tomto roku bolo uskutočnených 23 381 vyšetrení, čím sa podarilo štatisticky podchytiť viacero ochorení. V okrese sa vyskytlo najmä ochorenie dýchacích ciest a bacilárna dizentéria (úplavica). Od svojho vzniku sa postupne rozvíjala aj nemocnica. V roku 1980 pribudlo nové anestéziologicko-resuscitačné oddelenie, pracovisko pod vedením MUDr. P. Krišku. Pri oddelení od roku 1985 pracovala aj rýchla zdravotnícka pomoc. Tieto základné oddelenia v nemocnici dopĺňali už predtým vybudované oddelenia spoločných vyšetrovacích zložiek: OKB (oddelenie klinickej biochémie), FRO (fyziatricko-rehabilitačné oddelenie ) a RTG pracovisko. Tieto pracoviská úzko spolupracovali s OÚNZ a líniou prvého kontaktu. V roku 1985 bolo do prevádzky uvedené doliečovacie oddelenie, ktoré až do roku 1997 pracovalo mimo areálu OÚNZ. Prvým primárom oddelenia bol MUDr. J. Koleják. Podobne mimo areálu vzniklo v roku 1988 lôžkové oddelenie fyziatricko-rehabilitačné, ktoré malo 15 lôžok. Primárom sa stal MUDr. V. Brunovský. Po presťahovaní do pavilónu B v roku 1997 sa počet lôžok zvýšil na 30.
S budovaním a rozvojom nemocnice v Starej Ľubovni sa pokračovalo aj v zmenených podmienkach po roku 1989. Významnou udalosťou pre celý okres bolo zriadenie nového hematologicko-transfuziologického oddelenia v roku 1991. Prvou primárkou oddelenia bola MUDr. Ružena Michalová. Nemocnica sa tak stala samostatnou v zásobovaní klinických oddelení krvou, pretože dovtedy musel darca cestovať do Popradu. V roku 1992 na základe reformy zdravotníctva sa uskutočnila dekompozícia všetkých okresných ÚNZ.
Postihlo to aj OÚNZ v Starej Ľubovni, ktorý na základe tejto reformy zanikol a vznikli dva subjekty s vlastnou právnou subjektivitou – Nemocnica s Poliklinikou Stará Ľubovňa a Okresná hygienická stanica Stará Ľubovňa. Následne bolo ešte z činnosti OHS vyradené oddelenie klinickej mikrobiológie a pridelené k NsP. Zriaďovateľom NsP sa stalo MZ SR a nadobudlo status príspevkovej organizácie MZ SR. Po sérii rôznych zákonných úprav a noviel v rokoch 1992-1994 sa viaceré pracoviská NsP odštátnili a prešli do súkromného sektora. Tento proces mal aj určitý vplyv na ďalší chod NsP. Bol to napríklad aj prípad pracoviska dialýzy, ktoré bolo pri internom oddelení vybudované v roku 1996. Od roku 1997 do januára 2003 pracovisko pôsobilo samostatne v rámci NsP ako hemodialyzačné oddelenie. Od roku 2003 došlo k pretransformovaniu oddelenia na súkromnú firmu.
V roku 1992 sa OHS zmenila na Ústav hygieny a epidemiológie (ÚHE). Kvôli tejto zmene sa zrušil odbor mikrobiológie a klinická mikrobiológia sa presunula pod NsP. V rámci ÚHE sa vytvoril odbor laboratórií s oddelením chemických analýz a oddelením mikrobiológie životného prostredia. V tomto období bola okresnou hygieničkou MUDr. Viera Mitlöhnerová. K ďalšej zmene došlo v roku 1995, keď sa ÚHE pretransformoval na Štátny zdravotný ústav. Funkciu riaditeľky a okresnej hygieničky prebrala MUDr. Anna Bencová, MPH. Podľa štatistiky z roku 1995 bolo v okrese 42 ambulantných zariadení, v ktorých bolo ošetrených 878 tisíc pacientov. V tom istom roku bol celkový počet lôžok v okrese 305, čo bolo maximum počas rokov 1945-1995. Ďalšie výrazné zmeny sa uskutočnili v rokoch 2003-2005. Najprv sa na Slovensku reformovala samospráva a vytvorilo sa osem vyšších územných celkov. Tie prevzali do vlastníctva aj nemocnice I. a II. stupňa. Tak sa od 1. januára 2003 novým zriaďovateľom NsP v Starej Ľubovni stal Prešovský samosprávny kraj. Napriek zmene zriaďovateľa naďalej pretrvali finančné problémy NsP. V roku 2004 sa realizovala privatizácia psychologickej, kardiologickej, alergiologickej ambulancie a pracoviska patológie. V NsP bol zavedený nemocničný informačný systém, vďaka ktorému sa zefektívnila práca jednotlivých oddelení. Napomohlo tomu aj zavedenie internetu a zakúpenie novej počítačovej techniky.
Prelomovým rokom pre NsP sa stal rok 2005, keď sa z príspevkovej organizácie pretransformovala na neziskovú organizáciu pod názvom Ľubovnianska nemocnica, n. o. Nemocnica tak prešla komplexnou zmenou organizačnej štruktúry. Vytvorila si dokonca nové logo. Nemocnica pri tejto zmene prevzala na seba dlh 100 mil. Sk po predchádzajúcom období. Avšak napokon po dohode so zriaďovateľom na nové vedenie prešiel dlh len vo výške 20 mil. Sk. Tento dlh sa v ďalšom období riadenia podarilo postupne ĽN eliminovať, a tak sa mohla aj naďalej rozvíjať. V roku 2005 bola privatizovaná ortopedická ambulancia a v roku 2006 sa zrušilo oddelenie urgentnej medicíny a medicíny katastrof, ktoré bolo v činnosti od roku 1999. Ešte v roku 2005 sa komplexne rekonštruovali pracoviská práčovne, kuchyne a tepelného hospodárstva. S rekonštrukciou sa pokračovalo v roku 2008 a ako prvý objekt z vlastných finančných zdrojov bol opravovaný pavilón A. Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 2010 až 2014. Do obnovy areálu nemocnice sa v rokoch 2004 – 2014 investovalo skoro 7 mil. eur.
V súčasnosti je v Starej Ľubovni evidovaných 40 ambulancií, 5 lekární a 72 rôznych zdravotníckych zariadení. Stručný retrospektívny pohľad na oblasť zdravotníctva v okrese po roku 1945 ukazuje, že v starostlivosti o zdravie obyvateľstva nastali obrovské zmeny. V Starej Ľubovni bola vybudovaná materiálno-technická základňa zdravotníctva, skvalitnila sa zdravotná starostlivosť, dobudovala sa sieť obvodných zdravotných stredísk a tak kedysi jeden z najzaostalejších kútov republiky sa v zdravotnej starostlivosti postupne dostal na úroveň ostatných okresov a miest Slovenska.
Zdroj:
Ľubovnianske
múzeum
PRE ODBORNÍKOV
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
