Autor: Mgr. Daniel Vrábeľ
24. januára si pripomíname udalosť, ktorá má pre Starú Ľubovňu veľký význam – 80 rokov od oslobodenia mesta Červenou armádou.
STARÁ ĽUBOVŇA PRED A PO VYHLÁSENÍ SLOVENSKÉHO ŠTÁTU
Už v roku 1938 v Starej Ľubovni a celom okrese rástla propaganda nacionalizmu pod vplyvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Taktiež popri veľkých politických udalostiach, ktoré sa diali doma a v zahraničí, tu rástlo opovrhovanie Čechmi alebo Židmi. V meste sa na viacerých budovách objavovali plagáty a nápisy so šovinistickými a nacionalistickými heslami. Dokonca sa pod záštitou miestnych orgánov HSĽS usporadúvali akcie, ktoré mali nepriamo tieto myšlienky podporovať, ako napr. pochody alebo lampiónové sprievody. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži Československo stratilo značnú časť svojho územia. Išlo o južnú časť Slovenska, ktorú získala Maďarská republika a územie na severovýchode Slovenska, ktoré pripadlo Poľskej republike. Samotný okres Stará Ľubovňa bol pripravený o prameň Sulinka. Po týchto udalostiach sa medzi Slovákmi objavovali nové anti-maďarské a anti-poľské nálady. V novembri roku 1938 došlo na Slovensku k ďalším veľkým politickým zmenám, všetky slovenské politické strany prehlásili jednotu a vytvorila sa tak Strana slovenskej národnej jednoty. Nezahŕňalo to, ale židovské strany ani komunistickú stranu, tie boli zakázané. V rámci týchto udalostí sa v Starej Ľubovni 20. novembra 1938 konal manifest, na ktorom bolo vyhlásené zjednotenie a následne bol vytvorený národný výbor. Stále viac autonomistické aktivity Slovákov znepokojovali českých vládnych predstaviteľov, dôsledkom čoho bol na začiatku marca na Slovensku uskutočnený tzv. Homolov puč. Prostredníctvom neho sa snažili udržať celistvosť Československa. Počas týchto udalostí boli do okresu Stará Ľubovňa dosadení českí vojenskí velitelia, ale len na krátku chvíľu, pretože Homolov puč vyvolal u Slovákov ešte väčšie opovrhnutie Čechmi. Brali to ako pokus Čechov o zamedzenie svojich práv na samostatné riadenie politického a spoločenského života.
Vyhláška miestnej verejnosti z 9. marca 1939, ktorou vyhlásil generál Homola na Slovensku výnimočný stav.
(Zdroj: Historická revue/SME )
Slovenský snem 14. marca 1939 prijal zákon o vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky známej aj ako Prvá Slovenská republika alebo Slovenský štát. Na jeho čelo bol dosadený v tom čase azda najvplyvnejší slovenský politik Jozef Tiso. Na Slovensku bol zavedený autoritatívny režim, pričom štát bol počas svojej celej existencie vo sfére záujmu a vplyvu Nemecka a pôsobil ako jeho satelitný štát. Obyvateľstvo Starej Ľubovne prijalo správu o vzniku samostatného Slovenska s nadšením, na okná boli vykladané amplióny, aby túto novinku počulo cez rádiový prenos čo najviac ľudí. Na školách a úradoch boli vyvesené slovenské štátne symboly, dokonca bol za účinkovania miestnej dychovej hudby usporiadaný slávnostný lampiónový sprievod. Administratívne Stará Ľubovňa a s ňou aj celý okres spadala do Tatranskej župy so sídlom v Ružomberku.[ii]
HLINKOVA GARDA A HLINKOVA MLÁDEŽ
Moc v krajine mala HSĽS, v rámci tejto strany existovali ďalšie dve organizácie známe ako Hlinkova mládež a Hlinkova garda. Hlinkova mládež bola organizácia spájajúca mladých chlapcov a dievčatá do ich osemnásteho a neskôr aj dvadsiateho roku života, sústredila sa na ich výchovu a formovanie. Hlinkova garda bola polovojenský zbor, ktorý často slúžil na udržiavanie poriadku v krajine. V roku 1939 bolo niekoľko mesiacov členstvo v garde dokonca povinné pre každého dospelého muža do šesťdesiat rokov. Aj v Starej Ľubovni boli členovia Hlinkovej gardy a mládeže. Hlinkova mládež svoju pôsobnosť v meste začala na jar roku 1939, jej členmi boli hlavne deti z miestnych škôl, ktoré mali zavedené i vlastné uniformy. Členovia Hlinkovej mládeže sa zúčastňovali na rôznych spoločenských podujatiach, športových súťažiach, oslavách alebo zjazdoch, pričom niektoré z nich sa konali na celoštátnej úrovni.
Dňa 30. mája roku 1943 sa dokonca uskutočnil Okresný deň Hlinkovej mládeže v rámci osláv sviatku slovenskej rodiny. Hlinkova garda v Starej Ľubovni pôsobila už od roku 1938, počas trvania slovenského štátu tvorili v meste poriadkovú službu spolu s členmi Freiwillige Schutzstaffel – ďalej FS – bola to taktiež polovojenská organizácia, ktorú tvorili väčšinou obyvatelia Slovenska s nemeckou národnosťou. V Starej Ľubovni malo svoje sídlo okresné veliteľstvo Hlinkovej gardy.
HOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO
Dôležitým udalosťou v novom štáte bolo založenie novej Národnej banky a vytvorenie slovenskej meny. Už v apríli 1939 na základe vládneho nariadenia vznikla slovenská koruna. Bolo teda nutné uskutočniť výmenu bankoviek, v Starej Ľubovni sa tak udialo vďaka Roľníckej vzájomnej pokladnici – vznikla v roku 1933 a jej úlohou bolo zhromažďovať roľnícke úspory a cez pôžičky umožňovať rôzne druhy podnikania. Na začiatku existencie Slovenského štátu nastal čiastočný rast priemyselnej produkcie. Bolo to najmä v odvetviach spojených s vojenskou konjunktúrou. Rozvíjali sa zbrojovky, baníctvo, hutníctvo či chemický priemysel. V roku 1940 bola prijatá legislatíva smerujúca k podpore priemyslu. Slovenské výrobky sa vyvážali do Nemecka, protektorátu Čechy a Morava alebo do iných satelitných štátov Nemecka. Veľa ľudí zo Slovenska taktiež odchádzalo do Nemecka za prácou.
Vyhláška, ktorá hovorila o tom, že povinnosť stať sa členom Hlinkovej gardy sa ukladá každému mužovi slovenskej národnosti.
(Zdroj: ĽM)
S dlhotrvajúcou vojnou a problémami s ňou súvisiacimi, kedy sa do vojenstva investovalo stále viac peňazí sa postupne zhoršovala ekonomická situácia na Slovensku a s ňou aj životná úroveň, čo ovplyvnilo nálady obyvateľstva. Samozrejme, nemohli za to len ekonomické problémy, už od začiatku sa objavovali ľudia, ktorí neboli stotožnení s vyhlásením nového štátu – či už išlo o členov alebo sympatizantov Komunistickej strany alebo o odporcov nacistického Nemecka či ľudáckeho režimu. V oblasti poľnohospodárstva v období Slovenského štátu bolo prijatých viacero zákonov, ktoré upravovali súkromné vlastníctvo v snahe o pozemkovú reformu. Došlo tak veľakrát k necitlivému zásahu a obmedzovaniu (niekedy aj k úplnému pozbaveniu) práv niektorých ľudí slobodne rozhodovať o svojich poľnohospodárskych nehnuteľnostiach – budovy alebo pozemky určené na poľnohospodársku činnosť. Postihlo to najmä židovské obyvateľstvo, cudzincov žijúcich na Slovensku a čiastočne aj ľudí, ktorí svoj majetok nadobudli počas prvej Československej republiky. Pozemková reforma spôsobila, že niektorí ľudia sa stali nesebestačnými. Získanú pôdu štát následne prerozdelil medzi fyzické alebo právnické osoby. V roku 1943 bol v Starej Ľubovni zriadený vojenský hospodársky oddiel, ktorý mal na starosti obhospodarovanie veľkej časti pôdy. Jeho produkty boli určené hlavne pre armádu, no prispelo to k celkovému rozvoju poľnohospodárstva v meste a okolí. Ceny potravín a priemyselných výrobkov časom narastali, objavoval sa problém so zásobovaním a zabezpečovaním potravín pre mestá. Mzdové ohodnotenie niekedy nezodpovedalo práci, čo malo za následok štrajky zamestnancov rôznych závodov. Najhoršia ekonomická situácia sa vytvorila na východnom Slovensku, kde chýbal silno rozvinutý priemysel. Preto už v roku 1940 môžeme vidieť, ako sa tu (aj v iných častiach Slovenska) menili nálady voči politickému vedeniu štátu. Okrem toho sa zvyšoval dlh Nemecka voči Slovensku a počas vojny navyše nastal problém s vyvážaním výrobkov do zahraničia. Aj Stará Ľubovňa v počiatkoch Slovenského štátu zažívala svoj rozvoj. Ešte tesne pred vypuknutím vojny bola v regióne nízka nezamestnanosť, navyše odtiaľto chodilo veľa ľudí pracovať do Nemecka. Rozvoj mesta súvisel i s investičnou výstavbou. Boli pripravované a realizované nové projekty. Bola opravená budova okresného a berného úradu, hasičská budova. Vybudoval sa tu nový drevený most na Mýte, taktiež sa začalo s budovaním alebo opravou ciest. Výhodou toho bolo, že na stavebných prácach bolo zamestnávané miestne obyvateľstvo. V meste viaceré priemyselné odvetvia, ako napr. drevársky priemysel, modrotlač, sviečkareň, likérka, tehelňa, nachádzali sa tu aj dva mlyny a iné. Viaceré z týchto závodov a prevádzok (vrátane elektrárne) boli počas vojny zaradené medzi strategické podniky, preto ich strážili členovia Hlinkovej gardy. V roku 1940 však aj Starú Ľubovňu zasiahli ekonomické problémy, vysoké ceny, nízka mzda, nedostatok potravín, palivového dreva a iné. Ľudia nakoniec museli povinne vzdať nadbytku úrody v prospech štátu, čo na chvíľu hospodársku situáciu zlepšilo. Vo všeobecnosti sa však do konca vojny životná úroveň na Slovensku postupne zhoršovala.
Fotografia listu, v ktorom robotníci firmy Dobrovoľný žiadajú zvýšenie platov, z roku 1940. (Zdroj: ĽM)
KULTÚRA A ŠKOLSTVO
V kultúrnej oblasti v mnohých aspektoch nastala zmena. Kládol sa veľký dôraz na nacionalizmus a národnú hrdosť. V rámci histórie sa zameriavali na obdobie Veľkej Moravy, Cyrila a Metoda a na iné dôležité udalosti v dejinách Slovákov. Vydávalo sa veľa nových kníh z rôznych vedeckých odborov, ktoré museli prechádzať cenzúrou a zodpovedať štátnemu režimu a ideológii. Nastal rozvoj osvetovej činnosti, organizovalo sa veľa športových akcií. Inštitúcie, ako napr. Matica Slovenska, boli viac podporované. Svoj rozvoj zaznamenala aj umelecká a divadelná činnosť, tvorcovia však museli svoje diela prispôsobovať režimu a ideológií. Zakázané bolo dokonca aj premietanie niektorých filmov. Školy mali nové vyučovacie osnovy a učebnice. Do škôl bol zavedený pozdrav Na stráž, povinný pre všetkých. Tatranská župa v roku 1941 vyčlenila 93 000 korún na podporu kultúrnych a sociálnych aktivít. Popritom bola poverená, aby zabezpečila školám dostatok nových učebníc, odborných kníh, ale aj iných menších vecí vrátane štátnych zástav. Žiaci zo Starej Ľubovne sa pravidelne zúčastňovali na rôznych oslavách, športových aktivitách alebo súťažiach. V meste v tej dobe existovala ľudová a meštianska škola. V ľudovej škole sa v októbri 1940 uskutočnil tzv. týždeň pozdravu Na stráž, aby si žiaci a učitelia skôr zvykli na jeho používanie. Okolie meštianskej školy bolo v roku 1942 zveľadené novou cestou a novým chodníkom. Vyučovanie bolo na školách počas vojny niekoľkokrát prerušené pre udalosti súvisiace s vojnou.
VOJNOVÉ UDALOSTI
Život v meste najviac narušili vojnové udalosti, Slovensko bolo priamo zainteresované do vojenského konfliktu ako spojenec Nemecka. Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 tým, že Nemecko napadlo Poľsko. Súčasťou nemeckého útoku na Poľsko boli aj slovenskí vojaci. Už v auguste roku 1939 mali vojenské posádky na Spiši vyhlásenú vojenskú pohotovosť, neskôr bola na základe nemeckej požiadavky na Slovensku vyhlásená mobilizácia. Z okresu Stará Ľubovňa bolo do armády odvedených 321 mužov. Voľný pohyb civilistov pri hraniciach s Poľskom bol zakázaný, telefónna služba na miestnej pošte musela byť funkčná celý deň a celú noc. Nad hlavami ľudí už na konci augusta prelietavali prvé lietadlá a v meste a jeho okolí sa objavovali vojaci, či už slovenskí alebo nemeckí, ktorí boli ubytovaní na miestnych školách. V pamätnej knihe Starej Ľubovne sa môžeme dočítať, že na námestí a v kostolnom dvore sa skladovali zbrane a munícia. Účasť slovenských vojakov na bojových akciách bola ospravedlňovaná tým, že Slováci si len berú naspäť svoje územie. Po vypuknutí vojny sa v okolí mesta objavovali utečenci z Poľska. Nie všetci boli v Starej Ľubovni nadšení zo vzniku nového štátu. Množstvo odporcov sa však pomaly zvyšovalo, a to z viacero príčin. Ľudia v meste a okolí pocítili negatívne dôsledky prebiehajúcej vojny a nestálej ekonomickej situácie. Taktiež mali strach z toho, že sa vojna môže kedykoľvek zhoršiť a môže priamo zasiahnuť aj Starú Ľubovňu. Navyše v Slovenskom štáte bol nastolený prísny a tvrdý režim. Ten rôznym spôsobom perzekvoval ľudí, ktorí predstavovali pre režim hrozbu, čo v mnohých šírilo strach. Situácia v meste bola napätá aj po tom, čo bolo zatknutých alebo im bol obmedzený pohyb viacero obyvateľov Starej Ľubovne. Tí boli podozriví zo špionáže alebo z odboja či z inej činnosti, ktoré mohli byť pre ľudácky režim nebezpečenstvom. Medzi týchto ľudí patrila aj poľská šľachtická rodina Zámoyských, ktorá vlastnila Ľubovniansky hrad. Bežný život ľudí komplikovali aj odvody do armády. Už v roku 1941 si ľudia v meste uvedomovali, že vojnová situácia sa môže zhoršiť. Okresný úrad v tom čase dostal pokyn, aby sa postaral o nemeckých vojakov, ktorí sa nachádzali v jeho obvode. To znamená, že v apríli a v máji roku 1941 boli v meste ubytované nemecké jednotky, ktoré mali byť zapojené do útoku na Sovietsky zväz – operácia Barbarossa. Napadnutie ZSSR sa uskutočnilo 22. júna 1941, na útoku sa opäť podieľala aj slovenská armáda. Krátko po útoku na ZSSR opäť prebehlo v Starej Ľubovni rukovanie nových vojakov. Vojna so Sovietskym zväzom nebola od jej začiatku medzi obyvateľmi mesta vítaná. Navyše to prinieslo ďalšie sprísnenie dohľadu nad obyvateľstvom a obmedzenia v bežnom živote. Okrem toho boli zadržaní ďalší obyvatelia podozriví zo špionáže alebo z odboja. O porážke, ktorú nemecké vojská utrpeli v Sovietskom zväze, sa dopočula aj verejnosť a jej dôsledky sa odrazili azda vo všetkých oblastiach života, čo pocítila väčšina ľudí. U obyvateľov Starej Ľubovne začal narastať záujem o informácie o vojenskej a politickej situácií zo zahraničných médií. A to aj napriek dozoru poriadkových zložiek a úradov. Slovenské boli veľakrát cenzurované alebo podliehali ideológii. Tak sa správy o vývoji konfliktu mohli k ľuďom dostať aj z opačnej strany. Pred koncom vojny sa aj vďaka tomu k ľuďom dostávali informácie o tom, ako Nemecko prehráva vojnu a o postupe blížiacej sa červenej armáde.
ŽIDOVSKÁ OTÁZKA
S druhou svetovou vojnou sú spojené židovské pogromy. Na Slovensku protižidovské opatrenia existovali už od roku 1938, ich počet postupne narastal a boli čoraz radikálnejšie. V roku 1941 slovenská vláda prijala Židovský kódex, ktorý presne definoval, kto patrí medzi Židov. Nešlo len o náboženskú stránku, ale aj etnickú – stačilo, aby bol niekto miešancom alebo mal aspoň 3 starých rodičov židovského pôvodu. Kódex výrazne obmedzoval práva židovského obyvateľstva a pridával im povinnosti navyše. Židia nemohli vykonávať viaceré povolania, museli na sebe nosiť označenie – žltá šesť cípa hviezda. Mali obmedzený pohyb, možnosť vzdelania, postupne boli zbavovaní majetkov alebo obydlí. Vrchol bolo prijatie rozhodnutia v roku 1942 o deportácií Židov zo Slovenska. Prvá deportácia sa uskutočnila 25. marca 1942 z Popradu, ktorej súčasťou boli aj obyvatelia Starej Ľubovne. Po čase boli síce transporty prerušené, no po potlačení SNP sa opäť obnovili. Zväčšil sa aj teror konaný na židovskom obyvateľstve, a to hlavne zo strany nemeckých vojakov. Do konca vojny bolo zo Slovenska vyvezených viac ako 70 000 židovských občanov.
Fotografia pôvodnej synagógy v Starej Ľubovni. (Zdroj: archív V. Dlugolinského)
Fotografia dokumentov z obvodného notárstva v Plavnici, Starej Ľubovni a Podolínci, ktoré označovali židovské prevádzky. (Zdroj: ĽM)
V Starej Ľubovni žila do druhej svetovej vojny pomerne početná židovská komunita, dokonca tu mali vlastnú synagógu. Začiatkom roku 1940 boli v Starej Ľubovni a okolitých obciach vytvorené skupiny Židov (väčšinou išlo o mužov v produktívnom veku), ktoré mali vykonávať rôzne fyzické práce, napr. čistenie ulíc.
V meste dochádzalo k rôznym protižidovským akciám, napr. v lete 1940 členovia FS a Hlinkovej gardy napadli miestnu synagógu a poškodili ju. Spolu s ňou aj niekoľko ďalších domov patriacich Židom. Takisto sa predkladali požiadavky na obmedzenie ich pohybu, odsťahovanie z niektorých ulíc alebo odovzdanie svojich bytov, čo nakoniec bolo zrealizované. Od septembra 1940 mali Židia z celého okresu zákaz vychádzania po ôsmej hodine, obmedzené mali nakupovanie na trhoch alebo nemohli chodiť na verejné miesta ako kúpalisko alebo park. Boli im zabavené podniky ako obchody, hostince, menšie továrne alebo kníhtlačiarne a ich pozemky. Ich majetky boli arizované alebo boli určené na likvidáciu. Židia prišli aj o obyčajné veci z domácnosti ako napr. rádio. Mali zakázané riadiť či vlastniť autá. Členovia Hlinkovej gardy mohli pravidelne robiť v židovských obydliach prehliadky. Súčasťou prvého transportu v marci 1942 bol 16 židovských dievčat zo Starej Ľubovne. Z mesta bola do konca vojny odvedená väčšina Židov. Niektorým sa však podarilo utiecť. Po potlačení SNP boli odvlečení alebo rovno zabití aj tí, ktorí tu ešte ostali. Mnohí sa snažili schovať, rozutekali sa do okolitých lesov, ktoré ale boli prečesávané nemeckými vojakmi a Hlinkovou gardou, pričom sa im podarilo viacerých chytiť. V okrese bolo spolu zlikvidovaných niekoľko desiatok židovských podnikov a deportovaných stovky Židov. Viacero Židov sa snažilo perzekúciám vyhnúť tým, že zmenili náboženstvo. V Starej Ľubovni sa 21 židovských obyvateľov nechalo pokrstiť a stali sa kresťanmi. To však neskôr význam nemalo, keďže sa pri židovskej otázke začalo zameriavať viac na židovskú národnosť a korene ako na náboženstvo.
Deportácie židov zo Starej Ľubovne. (Zdroj: Štátny archív Prešov, pracovisko Levoča)
Zriadenie židovských pracovných táborov/skupín. (Zdroj: ĽM)
Zaujímavé je, že ešte v počiatkoch Slovenského štátu (v apríli 1939) bolo Židom v Starej Ľubovni povolené zriadiť jednotriednu židovskú školu, výučba prebiehala v prenajatej budove. Škola síce bola jednotriedna, ale navštevovali ju žiaci z viacerých ročníkov. Keďže židovská škola nemala všetky vhodné podmienky pre výučbu, veľa žiakov tak stále chodilo do miestnej ľudovej školy.
ODBOJÁRSKE SKUPINY POČAS VOJNY
Ilegálny odboj sa v Slovenskom štáte začal formovať v podstate už na začiatku jeho existencie. Na domácej pôde sa odboja chytili hlavne zakázané politické strany, ako napr. sociálno-demokratická alebo komunistická strana. Odboj proti ľudáckemu režimu na Slovensku fungoval aj v zahraničí, pričom domáci a zahraniční odbojári spolu veľakrát spolupracovali. Protifašistický odboj bol spočiatku celkom mierny, kritika režimu sa prejavovala hlavne vo forme letákov, plagátov s podobne. Počiatky odboja v okrese Stará Ľubovňa sa spájajú s vytváraním Slovenskej a Českej légie v Poľsku. Viacero Čechov utekalo cez Slovensko do Poľska, kde sa koncentrovali v československých pomocných vojenských skupinách. Práve na pomoc týmto utečencom sa v Starej Ľubovni vytvorila skupina ilegálnych pracovníkov. Približne v októbri roku 1939 vytvoril Róbert Pavlovský – majiteľ krčmy na Mýte – v Starej Ľubovni odbojársku skupinu, ktorej členovia boli viacerí obyvatelia mesta. Postupne nadviazali spoluprácu s tvoriacim sa odbojom v Poľsku. V Pavlovského krčme boli taktiež ubytovaní poľskí utečenci, z krčmy sa tak vytvorilo neoficiálne centrum odboja v meste.
Róbert Pavlovský a Vojtech Nevrlý, dvaja hlavní organizátori ilegálnej skupiny v Starej Ľubovni. (Zdroj: ĽM)
Krčma na mýte v Starej Ľubovni. (Zdroj: Museum Okręgowe w Nowym Sączu).
Ďalšou dôležitou zložkou odboja boli členovia, prívrženci alebo sympatizanti komunistickej strany. Činnosť komunistov v okrese Stará Ľubovňa spadala pod ilegálne spišské obvodné velenie v Kežmarku. Ťažisko ich práce tvorila masovopolitická činnosť, zameriavali sa hlavne na to, aby medzi široké vrstvy obyvateľstva dostali zakázanú tlač, letáky alebo iný agitačný materiál. Chceli tým podnietiť odpor proti ľudáckemu režimu a informovať ľudí o udalostiach, ktoré režim na Slovensku cenzuroval, a tým zmeniť mienku obyvateľstva na ľudácky režim. Okrem mesta svoju činnosť zameriavali i na viaceré dediny v okrese. Viacero členov odboja aj osôb podozrivých z odboja bolo počas existencie Slovenského štátu zatknutých.
Súpis komunistov a marxistov na území Slovenského štátu (Zdroj: ĽM)
KURIÉRSKA SLUŽBA
Odbojárska skupina v Starej Ľubovni bola napojená na poľský odboj. Vďaka čomu cez Slovensko a okolo Starej Ľubovne viedli cesty pre kuriérov. Poľská kuriérska služba vznikla krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny. Nowy Sancz bol jedným zo stredísk kuriérskej služby, ktorá vznikla len niekoľko týždňov po vypuknutí vojny. Robila spojku medzi poľským odbojom doma a v zahraničí. Doručovali sa správy, prevážali sa ľudia alebo posielali peniaze a podobne. Kuriérska služba bola spočiatku chaotická, vznikali rôzne komplikácie a tajní kuriéri boli odhalení. Systém sa postupne zdokonaľoval a vylepšoval, aby posielanie správ a všetkého potrebného bolo čo najefektívnejšie. Na poľsko-slovenskom pohraničí vzniklo viacero centier, ktoré podporovali kuriérske služby. Niektoré kuriérske trasy viedli okolo rieky Poprad a Starej Ľubovne. V Nowom Saczi boli vytvorené komitéty, ktoré organizovali prechod poľských utečencov. Pri tom vypomáhali ľudia z okresu Stará Ľubovňa. Počas vojny bolo veľa ľudí, ktorí sa snažili prejsť cez hranicu zadržaných pre podozrenie, že sa snažia niečo prepašovať. Podarilo sa tak chytiť viacero ľudí pôsobiacich v kuriérskej službe. Bezpečnostné opatrenia sa stále zvyšovali, na čo doplatili niektorí obyvatelia mesta. Ilegálne služby preto museli svoju činnosť obmedzovať. Kuriérska služba však na hraniciach s Poľskom zohrala významnú úlohu v protifašistickom boji a fungovala aj vďaka pomoci Slovákov a rodákov z okresu Stará Ľubovňa.
OZBROJENÝ ODBOJ
Porážkou Nemcov v Sovietskom zväze a úspechom Červenej armády bol domáci odboj, predovšetkým komunistický povzbudený. S novým sebavedomím odbojári postupne prechádzali od tajných akcií, cez propagačnú činnosť k sabotážam alebo rovno k ozbrojeným akciám. Na hraniciach sa objavovalo stále viac sovietskych utečencov, ktorí pomáhali ozbrojiť ilegálne skupiny. Od jesene roku 1943 v oblasti Noweho Sazca vznikajú partizánske oddiely, s ktorými spolupracovali kuriéri a odbojári zo Starej Ľubovne. Partizánske skupiny sa postupne formovali i v tejto oblasti, prvý známy bol v Levočských horách pri Jakubanoch, ktorý dostal pomenovanie Magura. Okres Stará Ľubovňa ponúkal partizánom priaznivé geografické podmienky. K partizánom sa pridávali aj niektorí obyvatelia mesta alebo okolitých obcí. Obyvateľstvo z okresu partizánsku činnosť priamo alebo nepriamo podporovalo, a to buď zásobami jedla, oblečenia alebo inou výpomocou. Stále väčšie a odvážnejšie akcie partizánov prinútili ľudácky režim uskutočniť nové opatrenia, aby zamedzil ich činnosť. Bolo zriadených niekoľko pohotovostných protipartizánskych oddielov. Stará Ľubovňa spadala pod oddiel so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Partizáni na slovensko-poľskom pohraničí vyvíjali bojovú činnosť, zameriavali sa na prepadávanie kasární a žandárskych staníc s cieľom získať zbrane a muníciu. V Starej Ľubovni sa opäť usídlilo vojsko, najprv slovenskí vojaci a neskôr nemeckí. V auguste 1944 ministerstvo národnej obrany vyhlásilo operačné pásmo na Šarišsko-zemplínskej župe, v okresoch Spišská Nová Ves, Kežmarok a Stará Ľubovňa. Krátko na to bolo vydané nariadenie o mimoriadnych pomeroch na spomínanom území.
Hlásenie žandárskej stanice v Starej Ľubovni o aktivitách partizánov v okolí. (Zdroj: ĽM)
Funkcionári a odbojári okresu Stará Ľubovňa, pri príležitosti 40. výročia SNP. (Zdroj: ĽM)
Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie – ďalej len SNP. Prvé dni a týždne sa vyznačovali vojenskými stretmi s nemeckými vojakmi, odpaľovaním mostov, zamínovaním územia a rabovaním. Boje v rámci SNP síce Starú Ľubovňu priamo nezasiahli, ale aj tak partizáni v okolí naďalej podnikali rôzne akcie, ako sabotáže alebo prepadávanie. V septembri 1944 dokonca plánovali prepadnúť žandársku stanicu priamo v meste, čo sa nakoniec neuskutočnilo. Udalosti SNP sú spojené priamo s hradom Ľubovňa. Takmer do konca roka 1944 bolo na ňom prítomné nemecké komando. V septembri a októbri roku 1944 komando zajalo niekoľko desiatok ľudí. Išlo o partizánov, ľudí podozrivých z odboja, špionáže alebo Židov. Boli prevezení na hrad, kde ich podrobili vypočúvaniu aj mučeniu. Osem z nich nakoniec na nádvorí hradu popravili. Mŕtve telá boli zakopané v okolí hradu. Ďalší boli prevezení do zajateckého alebo koncentračného tábora. Postupom času sa partizánska skupina Magura spojila so skupinou Čapajev. Kvôli SNP bolo na Slovensko poslaných viac nemeckých vojakov na potlačenie povstania a udržanie poriadku. K ukončeniu SNP došlo v októbri 1944, následne sa na celom Slovensku vrátane okresu Starú Ľubovňa rozbehlo ďalšie zatýkanie perzekvovanie ľudí podozrivých z priamej alebo nepriamej účasti na povstaní, partizánskej činnosti alebo inej formy odboja.
OSLOBODZOVACIE BOJE
Front sa z východu pomaly približoval, miestne obyvateľstvo sa kvôli tomu muselo zúčastňovať na pomocných opevňovacích prácach, napr. na kopaní zákopov. Avšak Červenú armádu to dokázalo len dočasne spomaliť. Obyvateľstvo okresu nekládli príslušníkom Červenej armády žiaden odpor a dokonca ich niektorí vítali, čo prispelo k rýchlemu oslobodeniu okresu. Oslobodenie prebiehalo v niekoľkých etapách. Na území severného Spiša v rámci Západokarpatskej akcie od 21. januára do 25. januára 1945 operovali vojská 4. ukrajinského frontu. Išlo predovšetkým o jednotky 1. gardovej armády spolu s jednotkami 11. a 107. streleckého zboru. Dňa 21. januára boli oslobodené obce Kyjov, Šarišské Jastrabie, Pusté Pole, Vislanka a Ľubotín. Neskôr, 23. januára, sa nemecké vojská stiahli z Plavča, kde ešte deň predtým prebiehali tvrdé boje. Červená armáda pokračovala ďalej na Kozelec a Hromoš, oslobodili Plavnicu, Šambron, Sulín, Údol, Malý Lipník, Hajtovku, Mníšek nad Popradom. nasledovala Stará Ľubovňa s okolitými obcami. Oslobodeniu okresu predchádzalo ničenie a rabovanie zo strany nemeckých vojakov, ktorí chceli spomaliť postup červenej armády a zanechať čo najviac škody, aby sa príslušníci červenej armády nemohli zásobovať. Ráno, 24. januára 1945, odišli zo Starej Ľubovne poslední nemeckí vojaci. Krátko potom do mesta vstúpili príslušníci Červenej armády v bielych maskovacích uniformách.
Vojaci 4. ukrajinského frontu.
Nemci však pred odchodom stihli vyplieniť miestne obchody, skladiská a aj niektoré súkromné domy. Nakoniec zapálili pílu a sklad dreva. Zničili mosty nad riekami Poprad a Jakubianka, telefónne a telegrafné zariadenia, elektráreň a mlyn. Červená armáda ešte v ten istý deň, ako bola oslobodená Stará Ľubovňa, pokračovala v obsadzovaní dedín, ako Jarabina, Nová Ľubovňa, Hniezdne, Kamienka. Nasledujúci deň sa im podarilo oslobodiť Kolačkov, Lomničku, Vyšné a Nižné Ružbachy, Podolínec, Veľký Lipník, Stráňany a Haligovce. Po oslobodení mesta sa pomaly začínala jeho obnova a konsolidácia, prvým kapitánom mesta bol Demjanov, ktorý rozpustil poradný zbor vládneho komisára a bol utvorený miestny národný výbor.
Zoznam bibliografických odkazov
Archívne zdroje
Knižné zdroje
Zborník
Periodikum
Internetový zdroj
Pre ďalšie informácie k citáciám použitých v článku kontaktujte priamo autora na daniel.vrabel@hradlubovna.sk.
Ľubovnianske
múzeum
PRE ODBORNÍKOV
Dňa 29. júna 2023 je hrad Ľubovňa z technických príčin zatvorený!
Skanzen pod hradom je otvorený od 9.00 – 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h. Ďakujeme za pochopenie.
