Na tomto hrade som sa zoznámila so svojím manželom a rozhodla sa tu natrvalo usadiť. Prišlo obdobie „troch materských dovoleniek“, ale po nich som sa opäť s radosťou vrátila k svojej muzeálnej práci. Pod hradom sa začala kreovať malá dedinka – skanzen. Tam som mohla ukladať predmety, odevy, textílie, poľnohospodárske náradie a všetko, čo som o živote na gazdovstvách získala na cestách v teréne. S rovnakým zanietením som o tom rozprávala prichádzajúcim návštevníkom. Bola to zaujímavá a zmysluplná práca. Nežná revolúcia priniesla pozitívne zmeny aj do nášho múzea. Novým riaditeľom sa stal kolega Rudolf Žiak, ktorý žiaľ po troch rokoch práce na novom smerovaní múzea odišiel pracovať do hlavného mesta. Na jeho odporúčanie som bola Ministerstvom kultúry SR poverená riadením nášho múzea. Písal sa rok 1995. Aj napriek tomu, že som vedela aké nároky si vyžaduje táto práca, premohol ma strach zo zodpovednosti, ktorý ma neopustil až do ukončenia v riaditeľskej funkcii v roku 2011. Boli to veľmi náročné roky v mojom súkromnom, rodinnom i pracovnom živote. Poháňalo ma snaženie dostať toto múzeum z úpadku na úroveň okolitých spišských múzeí. Vďaka správnym ľudom nielen v pracovnom kolektíve, ale aj u zriaďovateľov sa podarilo v tomto múzeu urobiť veľa dobrých rozhodnutí a aktivít, ktoré dostali naše múzeum do povedomia nielen obyvateľov Slovenska, ale aj zahraničia.